S vekom prichádzajú rôzne problémy, najmä zdravotné. To sa stalo aj mojej matke. Potrebovala neustálu starostlivosť, nedokázala sa už sama pohybovať po dome, nehovoriac o návšteve obchodov alebo lekárne.
Preto som sa rozhodla, že moja matka bude žiť s nami. Mám brata, ale ten žije v inom meste, ale vždy pomáha mame kúpiť potrebné lieky. Keď som manželovi povedala, že moja mama bude bývať s nami, reagoval normálne.
Chápala som, že sa môže cítiť nepríjemne, že svokra mu bude neustále na očiach, že už na seba nebudeme mať čas, že už nebudeme mať vlastnú atmosféru. Nakoniec mi sám povedal, že sa cítil, akoby sme mali doma stále hostí. Ale nemohla som si pomôcť. Mama s nami žila dobre, a to je najdôležitejšie.
Aj keď je trochu na obtiaž, musím tráviť veľa času starostlivosťou o ňu, strážiť ju a upratovať po nej, ale stále je to moja mama. A potom som si začala všímať, že môj manžel chodí z práce domov veľmi neskoro.
Začal každý deň ponocovať, cez víkendy chodil von a dlho sa nevracal. Neustále sedel pri telefóne a s niekým si písal a pre mňa to bolo veľmi stresujúce. Keď som sa spýtala, s kým sa rozpráva, okamžite odišiel do inej miestnosti. Jedného dňa som neodolala a dostala som sa do jeho telefónu. Videla som jeho korešpondenciu s nejakou ženou.
Manžel jej každý deň posielal správy, v ktorých jej hovoril, aký je unavený zo svojej svokry a že chce odo mňa čo najskôr odísť. Pomáhala som mu s tým. Ráno už stál na schodisku so svojimi vecami. Ani nechápal, prečo ho vyhadzujem. Ale som rada, že som sa zbavila nepotrebného človeka vo svojom živote a teraz sa môžem venovať svojej matke.
