Pracujem už 5 rokov vo veľkej finančnej spoločnosti. Spoločnosť zamestnáva asi 200 ľudí a náš riaditeľ je veľmi tvrdý človek. Spoločnosť má celý zoznam pravidiel a predpisov. Nedajbože, ak ich porušíš, budeš mať problémy.
Do šéfovej kancelárie už nechodíme a snažíme sa mu nepadnúť do oka. Keby som mal možnosť, zmenil by som prácu, ale nájsť si inú je trochu problém.Jedného dňa si šéf zavolal našu zamestnankyňu Svetlanu (slobodnú matku).
Po hodinovom rozhovore vyšla s plačom a trasúcimi sa rukami, doslova sa triasla. Keď ju kolegovia upokojili, povedala nám, čo sa stalo. Pred rokom mala Svetlana nešťastie, jej syn ochorel. Rok ho liečila na najlepšej klinike v krajine.
Liečba nepomáhala, a tak musela odísť do Nemecka a potrebovala peniaze. Začala hľadať kupcov na svoj byt. A potom si ju zavolal jej šéf a dal jej zaplatený šek na liečbu v Nemecku a dovolenku na dobu neurčitú.
Šéf, ktorého sme všetci považovali za bezcitného, jej dal obrovskú sumu peňazí! Z vlastného vrecka! No chápem, že sa to stáva len vtedy, ak ide o odborníka na vysokej úrovni.
Ale tu sa takto pomáha bežnému zamestnancovi. Všetci sme si ho potom začali vážiť. Možno tomu neveríte, máte na to právo, ale stalo sa to presne tak, že šéf si od Sveta nevzal žiadne účtenky ani žiadne papiere.
Svetlana a jej syn sú už v Nemecku. Čakáme na ňu s celým tímom. Želáme jej synovi všetko dobré!
