Môj manžel ma opustil a odišiel za inou ženou. Nie je na tom nič zaujímavé, ale bola to škoda, že ma opustil hneď po pôrode. Naša dcéra Anya mala sotva tri mesiace, keď si zrazu našiel inú. Dohodli sme sa, že nebude platiť výživné, ale ja si nechám jeho byt. Súhlasila som, ale myslela som si, že bude aspoň občas navštevovať našu dcéru.
To sa nestalo. Dokonca aj jej vlastná babička, matka jej manžela, na Annu zabudla. Sama svokra mi povedala, že jej syn a jeho nová manželka mali postupne tri deti. Sú to teda jej vlastné vnúčatá a moja dcéra bola prvá ako skúšobný prípad. Prvá placka bola hrudkovitá, takže sa naša rodina rozpadla.
Dokonca som bola rada, že taká žena so zlými myšlienkami s mojou Annou nekomunikovala. Čas plynul, moja dcéra už chodila do piatej triedy. A potom som nutne potrebovala podstúpiť malú operáciu. V nemocnici som musel zostať asi dva týždne.
Musela som ísť za svokrou a požiadať ju, aby sa na chvíľu postarala o moju vnučku. Veď Anya jej nie je cudzia. Treba však poznamenať, že za všetky tie roky ani môj manžel, ani moja svokra neprejavili o dieťa záujem. Moja svokra mi povedala, že ak by bola situácia taká ťažká, postarala by sa o Aňu, ale nie zadarmo.
Žiadala tiež, aby dcéra predložila potvrdenie z nemocnice, že nie je chorá, aby nenakazila svoje milované vnúčatá. Bolo toho na mňa priveľa, tak som povedala svokre, aby išla preč, a odišla som. Tú ženu som už nikdy v živote nechcel vidieť ani počuť. Bol som taký rozrušený, že som si sadol na lavičku pred domom a začal som plakať.
V tej chvíli ku mne prišla naša staršia suseda, osamelá žena. Z dojatia som jej všetko vyrozprávala a ona mi ponúkla pomoc. Anya sa s ňou výborne bavila, a keď ma prepustili, uvedomila som si, že aj susedka sa nám stala oveľa bližšou ako Anyina vlastná babička.
