Nastia mala 8 rokov, keď jej zomrel otec. Matka dievčat veľmi ťažko pracovala, aby uživila rodinu. Môžeme povedať, že o výchovu sa starala jej o desať rokov staršia sestra Nasťa. Boli si veľmi blízke. Nasťa bola vždy poslušné dieťa, dobre sa učila a pomáhala v domácnosti. Tri roky po otcovej smrti sa dievčatkova matka vydala a presťahovali sa na vidiek.
Nasti nikdy nevadil nevlastný otec, chápala, že aj jej matka má právo na šťastie. Jej vzťah s nevlastným otcom bol dobrý. K dievčatám sa správal ako k vlastným. Nasťa po skončení deviatej triedy odišla študovať do iného mesta. Vždy bola spoločenské a odhodlané dievča. V novej škole si hneď našla priateľov.
A potom tu bol inštitút.Jej život bol v plnom prúde. Vo štvrtom ročníku štúdia, keď dovŕšila devätnásť rokov, sa Nasťa rozhodla prvýkrát osláviť svoje narodeniny ako dospelá. Zorganizovala oslavu vo vidieckom dome, kam prišli všetci jej priatelia. Jeden z jej priateľov priviedol svojho brata. Keď prišiel, Nasťa mu vyšla v ústrety a usmiala sa tak zoširoka, že sa rozosmial a povedal:
“Vyzerám tak smiešne?” Nový priateľ sa volal Arthur. Ešte v ten večer začali spolu chodiť. Všetko sa vyvinulo tak rýchlo. Hneď sa zoznámil s Nastinou matkou a často ich chodil navštevovať. Artur sa však neponáhľal predstaviť ju svojim rodičom. O rok neskôr Arthur navrhol Nasťe, aby spolu žili. Ona túto ponuku s radosťou prijala.
Všetko išlo dobre. Ukázalo sa však, že Arthur svojej rodine o svojej priateľke nepovedal. Nasťa nevedela, ako na to má reagovať. Cítila sa strašne urazená a zdalo sa, že sa hanbí im ju predstaviť. Bola taká nervózna, že nevedela, čo má so sebou robiť. Z nevôle si začala baliť veci, všetko bolo rozhádzané po byte, keď zazvonil zvonček.
Nasťa si myslela, že je to Artur, ktorý sa vracia z práce, ale na prahu stálo dievča.Je to veľmi pôsobivé dievča. Nasťa si dodala odvahu a spýtala sa: “Dobrý deň, kto ste?” “Kto som ja? Kto si ty?” zakričala. Jediné, čo Nasťu napadlo, bolo, že je to Arturova druhá priateľka a on ju podvádza.
“Povedz Arturovi, aby mi zavolal,” otočila sa a odišla. Nasťa vzlykala tri hodiny, kým sa Artur vrátil z práce. Keď videl môj stav, začal ma upokojovať. Bola na neho taká nahnevaná, že kričala: “Odíď od toho dievčaťa! Zbaľte si veci! “Keď sa Nasťa trochu upokojila, pokojne jej povedal, čo sa deje.
Vysvetlil jej, že to bola jeho vlastná sestra. A keďže sa nikdy predtým s nikým nestretol, nieto aby s niekým žil, jeho sestra trochu žiarlila, keď zistila, že niekoho má. A že ona sama pred hodinou zavolala Arthurovi. Priznala, že urobila hlúposť, a ospravedlnila sa za svoje konanie. Požiadala ma, aby som čo najskôr prišiel domov.
