S manželom sme sa narodili a žijeme na vidieku. Naša jediná dcéra nikdy nemala rada život na vidieku a po maturite odišla do mesta. Tam nastúpila na stavebnú školu, ale študovala veľmi skoro. Učitelia si z nej uťahovali a do konca školského roka mala veľa chvostov. Až otcova vytrvalosť dokázala upokojiť naše obavy a prinútiť ju dokončiť štúdium. Aj keď som si myslel, že moja dcéra je úplná hlupaňa.
Po maturite sa už domov nevrátila a rozhodla sa zostať v meste navždy. Spolu s ďalšími nováčikmi si prenajala kútik a v práci sa dlho nezdržala. Buď ju vyhodili, alebo odišla, ale za rok vystriedala štyri zamestnania. V jednom z nich sa zoznámila s chlapcom a začali spolu žiť. Možno by sa mi z hlavy zdvihol vietor, aj keď sa mi ten chlap nepáčil. Raz sme prišli navštíviť našu dcéru, pretože sa už dlho neozvala ani nás nenavštívila.
Pozreli sme sa na ňu a videli sme, že je nádejná a zdravá, ale nepočuli sme o nej ani slovo. A čo je najdôležitejšie, jej spolubývajúci hodil uterák do ringu a odsťahoval sa, keď zistil, že čaká dieťa. S otcom sme nevedeli, čo robiť skôr: či vynadať hlúpemu otcovi, alebo vynadať dcére, alebo kúpiť všetko potrebné pre nášho budúceho vnuka. Ani keď porodila, nechcela sa k nám presťahovať. Nevidela osadu a tak to bolo.
Samozrejme, pomáhali sme peniazmi, jedlom a často sme vnuka navštevovali.Niekedy som v byte stretávala cudzích mužov a bála som sa o nich, a ako sa ukázalo, mala som na to dobrý dôvod. Jedného dňa mi dcéra povedala, že je opäť tehotná, že už je neskoro niečo robiť, že bude musieť rodiť. Už som to nevydržala, rozplakala som sa a pripomenula jej, že nemá prácu, žije s dieťaťom na náš účet a z nášho vreckového a teraz bude mať na hlave o jeden problém viac.
Ona sa len rozplakala a povedala, že ani nevie, od koho to dieťa je, lebo má viac ako jedného manžela. Čo sme mohli robiť, mali sme druhého vnuka. Svoje tretie tehotenstvo starostlivo zatajila a požiadala nás, aby sme si deti na mesiac vzali, že musí ísť do práce. Mesiac sa natiahol na niekoľko synov, nikdy si ich nevzala, vždy si našla nejakú výhovorku. Keď prešlo šesť mesiacov, už sme to nevydržali, chlapci sa pýtali na mamu, plakali, plakali.
Nedalo sa na to pozerať, lámalo mi to srdce. Vzala som deti a išli sme za dcérou. Pri vchode sme ju stretli s kočíkom, v ktorom spal náš tretí vnuk! A opäť nevedomky! Plakala a hovorila, že jej manžel sľúbil, že sa s ňou ožení, ale opustil ju. Zlomili sa mi nervy, vzala som dcéru a vnúčatá a odviezla ich do dediny. Žili sme spolu rok, nemali sme dosť peňazí, ale bolo dobré mať záhradu a domácnosť, mali sme všetko.
Videla som, že dcére sa život na vidieku nepáči, občas si pýtala, aby mohla ísť do mesta za kamarátkami.Potom sa niekoľko dní zdržiavala v meste, až jedného dňa zostala vonku. Nechcela vždy zdvihnúť telefón a my sme nepoznali jej novú adresu, takže všetci traja chlapci zostali u nás. A čo je najdôležitejšie, neposielala pre svojich synov žiadne peniaze a otcov a môj mizerný príjem nestačil na tri malé deti.
Kúpili sme si kravu a môj manžel chodil každé ráno na trh predávať mlieko a syr, aby si privyrobil. Ale toľko sme míňali na hygienické potreby, jedlo, oblečenie pre deti, že by sme boli ako ryby na ľade, aby naše vnúčatá neboli v núdzi. Raz mi zavolali zo sociálnej služby, že hľadajú moju dcéru a deti, lebo sú v ich evidencii. Klamala som a hovorila, že všetci žijú s nami, všetko je v poriadku. Sľúbili, že prídu a skontrolujú podmienky výchovy detí.
Na ich návštevu sa teším s obavami, pretože bez ohľadu na to, aké ťažké bolo pre mňa živiť deti, svoju vlastnú krv dcére nedám. Nedávno sa u mňa zastavila suseda, aby mi povedala, ako moju snachu a jej dieťa odvážajú z nemocnice. Zrazu bola v rozpakoch a povedala: “Stretli sme vašu dcéru v polárnom dome, nedávno porodila chlapca a ležala s mojou snachou v jednej posteli.”Udreli ma topánkou po hlave. Ako sa to môže opakovať, a nám ani slovo?
Moje ruky sa vzdávajú, je mi smutno za mojimi malými vnúčatami. Už teraz viem predvídať ďalší vývoj: dcéra nám dá na výchovu štvrté dieťa a utečie. A možno dokonca porodí ďalšie. Nemá svedomie, nemá materinský inštinkt, záleží jej len na vlastnej vôli. A my s manželom pravdepodobne nebudeme schopní uživiť štvrté vnúča. Obávam sa, že mám zdravotné problémy,” dokázala dcéra svojím vyčíňaním.
