Teraz som rozvedená, je to moje druhé manželstvo. Jedna osoba pracuje a jej matka si myslí, že som minula jej peniaze a kde. Faktom je, že pomáham svojej babičke. Manželovi sa moje výdavky tiež veľmi nepáčia, ale už sa s tým zmieril, mlčí a snaží sa to pochopiť. Prvýkrát som sa vydala pred ôsmimi rokmi. Môj manžel bol sirota, vychovávala ho babička. O dva roky neskôr môj manžel zomrel a Vera Petrovna zostala úplne sama.
Nemali sme žiadne deti, takže starenka už nemala žiadnych príbuzných, iba deti a vnúčatá svojej sesternice. S babičkou Vierou, ako som ju volala, sme sa stretávali, aj keď som spoznala svojho terajšieho manžela, nemohla som na ňu zabudnúť. Potrebovala moju podporu, mala malý dôchodok. Keď som pracovala, vždy som Viere Petrovne dala nejaké peniaze. A nebolo pre mňa ťažké ísť a pomôcť jej v domácnosti.
Vzali sme sa s mojím druhým manželom a jeho mama nás nechala bývať v byte svojej starej mamy. Dočasne, kým sme nedostali vlastný byt. Moja svokra dlho nevedela, že pomáham starej mame Viere. Dozvedela sa to náhodou. Zabudla som si doma telefón, keď som išla žuť ľudí, a zdvihla ho moja svokra. Volali kvôli inzerátu, ktorý som podala pred niekoľkými týždňami. Hľadala som au-pair pre svoju babičku Veru.
Nebudem mať čas ju tak často navštevovať a babička už takmer prestala vychádzať z domu.Svokra mi pred pátraním nič nepovedala, ale doma predviedla koncert: “To som zvedavá, ako zaplatíš ošetrovateľku pre svoju babičku? Ty si vo väzení, môj syn bude šukať cudziu babičku? Nech ide do domova dôchodcov. A sociálny pracovník je povinný pomáhať zadarmo! Čo ju to zaujíma? Peniaze môjho manžela? Aj ja dostávam dobrú pomoc.
Rozprávala som sa s manželom, bol rozrušený, povedal, že stále milujem svojho bývalého manžela, ale nakoniec súhlasil, že je škoda nechať Vieru Petrovnu napospas. A moja svokra stále počíta: “Kam si išla? Za babičkou? “Koľko si tento mesiac minula na babičku?” Dokonca aj manžel ju už začal zastavovať: “Prestaň, nudíš ma. Ale nie, ona sa nevzdala. Pred mesiacom som volala babičke Viere, ale nezdvíhala telefón, mala som strach, musela som ísť, stali sa drobné veci.
Moja dcéra práve ochorela. Čo mám robiť, zavolám svokre a poprosím ju, aby sa postarala o moju vnučku. Manželova matka je aj tak na dôchodku, zostáva doma.” “To neurobím,” povedala svokra. “Čo mám robiť? Dohodla som si stretnutie so susedou, vzala som k nej dcéru a odletela som. Ukázalo sa však, že babka Viera si niekam odložila telefón a nevedela ho nájsť, bol vybitý. Rýchlo som sa vrátila, svokra nesedela doma, tak som prišla, bola u nás, už som dcéru vyzdvihla od susedky, manžel prišiel z práce a mama pred ním spustila ďalší koncert:
“Nechala si dcéru pred cudzími ľuďmi a odletela si!” “Odletela,” povedala som, “mala si sedieť s vnučkou. Všetko je v poriadku, neboj sa.” – Ako dlho môže trvať toto “v poriadku”? Koľko peňazí ste tam vložili? Vy ste to nepočítali? Nezabudni, že tu nebudeš žiť večne, koľko máš našetrené na svoj budúci byt? Mohla si ušetriť dvakrát toľko. Nepočúvala som, išla som s dcérou do kuchyne. Manžel zaviedol moju mamu a povedal:
“Mama nás varovala, aby sme sa odsťahovali, ak pomôžeš Viere Petrivnej.” – A čo ty? – Povedala som, že sa odsťahujeme, žiadny problém. Ani som nečakala, že budem mať takého manžela. Povedala som mu, že pred dvoma mesiacmi mi stará mama Vera darovala svoj byt. “A to, čo sme ušetrili,” povedala som, “sme minuli na nájomné. Aj keď starej mame Viere nevadí, že bývame s tebou a jej dcérou. Môj manžel sa nechce presťahovať k Viere Petrovne a ja ho chápem. Prenajali sme si jednoizbový byt. Teraz žijeme pokojnejšie.
