Yulia odišla domov rozrušená. V práci jej povedali, že organizácia prechádza bankrotom a že sa bude vo veľkom prepúšťať. Do organizácie prišla pracovať, keď študovala na inštitúte, a pracuje tam už päť rokov. Svoju prácu mala rada, páčil sa jej kolektív aj plat. Zároveň sa veľmi bála, že o prácu príde, pretože mala hypotéku.
Yulia a Sergej si hneď po svadbe prenajali dvojizbový byt. Takmer všetky výdavky – hypotéka, účty za komunálne služby a potraviny – padli na Juliine plecia, keďže Sergejove príjmy boli nestabilné. Aj keby dostal peniaze, veľmi rýchlo by mu došli. Julia dúfala, že Sergej bude mať šťastie a nájde si dobrú prácu so stabilným platom. Sergej však v jednom zamestnaní dlho nevydržal a zvyčajne odchádzal so škandálom.
Mal smolu na zamestnávateľov, nevšímali si ho ako superduper profesionála, génia a jednoducho dobrého človeka. Sťažoval sa Julii na nespravodlivosť sveta a ona ho upokojovala a verila v lepšiu budúcnosť. Verila dokonca viac ako samotný Sergej. A teraz verila, že Sergej urobí to isté, upokojí ju a vynaloží všetko úsilie, aby pokryl hlavné výdavky. Keď však Sergejovi povedala o situácii v práci, namiesto podpory si vypočula obvinenia na svoju adresu.
Vyčítal jej, že ho zatiahla do tohto hypotekárneho dobrodružstva, pretože on byt nepotreboval, mohol naďalej bývať u rodičov. Ale Yulia nechcela takto žiť a on sa pre ňu tak obetoval. Vyčítal jej, že všetky peniaze míňa na seba a nevie, čo robí, že pred ním “skrýva” svoj plat a že ho núti neustále žiadať peniaze. A teraz je obchod zatvorený – nech si svoje problémy rieši sama. Od toho dňa majú samostatný rozpočet! Júlia počúvala a neverila vlastným ušiam.
Ako mohol niečo také povedať, keď sama platila hypotéku a komunálne služby a kupovala potraviny, pretože Sergej nikdy nemal peniaze. A on ju tu obviňuje, že míňa peniaze na niečo, s čím nevie, čo má robiť. No dobre, že sa rozpočet rozdelí, bude to pre ňu jednoduchšie! Rozdelili si izby – Sergej sa usadil v predsieni, lebo tam bol televízor, a Julii pripadla spálňa, lebo aj tak bola celý deň v práci. A od toho dňa sa s ním Julia prestala rozprávať.
Po práci odchádzala do svojej izby a mlčala, nechcela s ním už o ničom diskutovať. O mesiac neskôr, keď prišiel čas splácať hypotéku, si Sergej uvedomil, že sa pri delení rozpočtu unáhlil. V dome nebolo žiadne jedlo a Julia nejedla večeru, ale obedovala v práci (pre zamestnancov mali obedy zadarmo).Polovica hypotéky a účty za komunálne služby boli pre neho príliš vysoké. Bolo mu ľúto aj peňazí, pretože v byte s rodičmi mohol bývať zadarmo.
Serhij sa rozhodol ísť na zmierenie. Yulia však navrhla rozvod. Mesiac čakala, kým sa Sergej ospravedlní, nájde si prácu a postará sa o časť výdavkov. Žiaľ, nestalo sa tak. Počas tohto mesiaca si tiež uvedomila, že pre ňu nie je výhodné žiť s manželom. Prvýkrát počas manželstva dokázala ušetriť peniaze a po večeroch mala viac voľného času, pretože nemusela stáť pri sporáku a umývať horu riadu. Sergej s rozvodom nesúhlasil, ale ani nechcel za nič platiť.
Bez ohľadu na to, ako veľmi ju presviedčal, Julia zostala neoblomná. Predtým ho vždy podporovala, ale keď potrebovala jeho podporu, zradil ju. Nikdy mu to neodpustí. Držali Juliu v práci. Oceňovali jej profesionalitu a nechceli sa s ňou rozlúčiť. A ona bola vďačná, že jej táto situácia ukázala Sergejovu pravú tvár.
Rozvod a delenie majetku boli pre Juliu aj Sergeja morálne ťažké. Julii sa však podarilo dokázať, že byt bol kúpený za jej peniaze a že Sergej dostal zo spoločne nadobudnutého majetku len almužnu. Julii sa podarilo včas opustiť vzťah a obhájiť svoje právo a svoj majetok. Koľko žien však naďalej verí v ilúziu “svetlej budúcnosti” a nesie celé bremeno rodinnej záťaže samo…
