Elena mala už tridsaťdeväť rokov a nikdy nebola vydatá. Chcela sa však stať matkou, a tak sa rozhodla pre závažný krok v podobe umelého oplodnenia. Zarábala slušný plat a bola pomerne zabezpečená žena, takže táto metóda bola pre ňu ako stvorená. Okrem toho jej to rodina dovolila.
A všetko sa podarilo hneď na prvýkrát. Tehotenstvo prebiehalo dobre, ale Olena mala stále veľké obavy. Bála sa, že nebude schopná porodiť sama. Preto sa dohodla na cisárskom reze. V určený deň sa jej narodil malý zázrak. Narodilo sa dievčatko, ktoré sa na svoju matku podobalo ako dva hrášky v struku.
Ale zrazu sa stalo niečo strašné – Elena zrazu nechcela vidieť svoje dievčatko. Nevyzerala ako ona a hádzala záchvaty hnevu. “Odveďte ju odo mňa, prosím, nechajte ma na pokoji. Likari sa ju snažili všemožne presvedčiť: priviedli dievčatko, aby ju nakŕmili alebo sa na dieťa aspoň pozreli, ale bolo to zbytočné.
V dôsledku toho nepoľavila a trvala na svojom. Napísala list v jazyku svojho detstva. Sociálni pracovníci kontaktovali jej príbuzných v nádeji, že budú môcť Olenu prekvapiť. Na druhý deň skoro ráno prišla Olenina matka navštíviť svoju dcéru, ale nebola sama. Sprevádzal ju muž, ktorý sa o Olenu staral už dlhší čas a bol do nej zamilovaný už niekoľko rokov.
O jej tehotenstve nič nevedel. Všetko mu povedala Olenina matka a on sa konečne rozhodol urobiť krok, o ktorý celé tie roky usiloval. Na dvore, pred očami celého obchodu s alkoholom, pokľakol na jedno koleno a požiadal ju o ruku: “Olena, vezmeš si ma? Tak veľmi ťa milujem!
O dieťa sa neboj, sľubujem ti, že ho budem milovať ako svoje vlastné. A o desať minút už muž držal v náručí dievčatko a spojil dve zlomené srdcia do jednej šťastnej rodiny. Narodenie dcéry dramaticky zmenilo Olenin život. O tri roky neskôr rodina privítala nový prírastok – syna. Teraz sú úžasnou rodinou, kde sa všetci majú radi.