Stalo sa, že veľmi mladá Oľga sprevádzala kňaza k jeho priateľom. Najprv sa rozprávali o škole a umení a potom sa jej otec spýtal, kde býva. “Prenajímam si byt,” odpovedal. “Bývam s priateľom,” odpovedal. “Ako to, že v tvojom veku bývaš s priateľom? Asi si ešte nedokončil školu.” Spoločník bol prekvapený.
“Už rok pracujem,” odpovedalo dievča povýšenecky. “Je dobré, že pracuješ. Ale tvoje spolužitie s mladým mužom je predčasné,” povedal otec a pokrútil hlavou. “Tak dnes žije každý,” priznalo dievča. “Rozčuľuješ ma, drahá, lebo si začala svoj život hriešne. Milujem ho. – Vieš, že ti hrozí nebezpečenstvo? “Koľko máš rokov, dieťa?”
Kňaz sa už vážne zaujímal o osud dievčaťa. -“Osemnásť,” odpovedala Oľga pokojne. “Tvoji rodičia budú veľmi rozrušení, keď sa to dozvedia. Prinesieš im bolesť a utrpenie.” “Je to pohodlný spôsob života pre dvoch,” argumentovalo dievča. “O niekoľko rokov, ak sa oficiálne nevydáš, budeš mať, povedzme, 23 rokov.
Nebudeš ani manželka, ani priateľka. Rozumieš? Chlapovi je to jedno – aj v štyridsiatke bude ženíchom. Dievča sa s vekom posudzuje inak. Časom sa pocity ako “láska” rozplynú. A vy môžete utekať rôznymi smermi. Mali by ste vedieť, že muži veľmi zriedkavo a neochotne legalizujú svoje vzťahy, keď ich už raz majú.
Oľga nevedela, čo má na tieto slová povedať. Kňaz pokračoval: “Ak si nechrániš svoju čistotu a česť, ak porušuješ morálne zákony, potom to dáva tvojmu manželovi právo porušovať ich tiež. “Civilný človek.” Alebo si snáď myslíte, že ak svojmu priateľovi dáte všetko, bude si vás viac vážiť a milovať? Že jeho city k vám budú silnejšie? Často je to naopak.
Môže o vás stratiť záujem. Môže medzi vami zostať len zvyk a prázdnota.” Otca premohol súcit s týmto prostoduchým dievčaťom. Nakoniec povedal tieto slová: “Tvoje postavenie je veľmi neisté, dieťa. Tvoj partner je zbavený zodpovednosti. Váš život sa kvôli tomu môže zmeniť na drámu. Ale ty si dobrá duša. Budem sa za vás modliť, aby vám Boh podal pomocnú ruku.
