– A nemám obavy. Je naozaj dobré, že máme v našej firme ďalšiu ženu, lebo som si už začínal myslieť, že takých žien, ako je moja Maryna, niet!” Rostyslav láskavo povedal a pobozkal svoju milovanú…. Maryna prišla domov neskoro. Jej manžel na ňu nepočkal a zaspal. Ráno sa spýtal na stretnutie a žena mu odpovedala: “Myslím, že som si našla najlepšiu priateľku!” “Vravela si, že ženské priateľstvo neexistuje,” pripomenul jej slová.
“Tak to si sa mýlil,” hravo odpovedala žena. odvtedy Marina trávila čoraz viac voľného času mimo domu: kino, predstavenia, kaviarne, výlety na zaujímavé miesta a dokonca aj kluby – život ženy rozšíril jej obzory. Marina donedávna milovala pokoj a samotu, inšpirovala sa novou knihou, maľovala alebo piekla svoje majstrovské koláče, ktoré Rostislav zbožňoval. a ani pred svadbou nemala rada hlučné večierky.
Ponuky spolužiakov na “vysedávanie” vo vodnej fajke alebo v megalomanskom klube vždy odmietala. Radšej zostávala doma a nikdy nepustila z ruky svoj laptop, v ktorom donekonečna niečo hľadala. A teraz akoby Marinu nahradila. Stala sa nesmierne energickou, naozaj veselou, radostnou, ale akosi ochladla smerom k rodinnej pohode.Čoraz menej času venovala manželovým ďalším aktivitám a koníčkom.
Rostislav spočiatku nedával najavo svoju nespokojnosť. Ticho dúfal, že táto zmena bude len krátkodobá, že Marinu jej príliš aktívny život omrzí a všetko bude ako predtým… Situácia sa však len zhoršovala. Keď sa jeho žena vrátila domov opitá o tretej ráno, Rostyslav nemlčal. Marina sa nahnevala a povedala: “Som žena, nie upratovačka ani umývačka riadu! A mám právo odpočívať mimo nášho domu!
A ty si jednoducho zvyknutá, že ti perú a varia chutné jedlá! Rostyslav sa snažil manželku upokojiť a vysvetliť jej, že mu chýba, že mu jednoducho chýba. Takéto správanie predsa nie je pre vydatú ženu lichotivé. “Tvoja nová priateľka ťa úplne rozmazná!” Rostyslav povedal: “Kde sa tu vzala?” Marina však manželove názory naďalej ignorovala. Problémy medzi manželmi neprestávali. Jedného dňa mu manželka povedala, že ich príde navštíviť jej priateľ.
Rostyslava táto správa nepotešila, ale ani on jej nemohol zakázať prísť na návštevu. Zazvonil zvonček. “Páni, akú si si našla dochvíľnu kamarátku!” Rostislav sarkasticky povedal: “Radšej choď otvoriť, kým sa oblečiem!” Marina mu dala pokyn. keď otvoril dvere, Rostislav zostal zaskočený, tvár mu zbledla. Takýto zvrat udalostí nečakal!Stála pred ním Mariana, dievča, ktoré kedysi tak veľmi miloval.
Po piatich rokoch blízkeho vzťahu, keď už plánovali svadbu, ho Mariana zradila so svojou sesternicou. Cítil sa ako vták bez krídel. Čo chýbalo tomuto dievčaťu? Rostislav stále nevedel odpovedať na túto otázku a ani sa o to nepokúšal. Stretol Marinu a zamiloval sa do nej celým srdcom. Nepotreboval nikoho iného okrem nej.Dúfal, že Marínu už nikdy neuvidí. A tu stála pred ním. Ani trochu sa nezmenila: jemné črty, prenikavé modré oči, sebavedomý pohľad…
“Tak ahoj, láska moja,” zašepkala Mariana pokojným, uvoľneným hlasom, akoby k žiadnej zrade či odlúčeniu nedošlo. Celých tých osem rokov som dúfala, že ťa uvidím. Zmenil si si telefónne číslo, presťahoval si sa na druhý koniec krajiny …celý ten čas som sa nútila zabudnúť na našu lásku, milovať niekoho iného tak vrúcne a úprimne.
A nemohla som… Nevieš si predstaviť, koľko námahy som vynaložila, aby som tu teraz bola s tebou. S bolesťou som počúval príbehy o tvojom živote s touto ženou… A predstavoval som si, že som na jej mieste… Odpusť mi, nenechaj ma zmiznúť, nechaj ma milovať… Rostislav ticho a pokojne počúval Maryanu. Cítil, že Marina stojí za ním. V očiach sa jej leskli slzy, v hrdle jej uviazla hrča…
Chlap sa obrátil k manželke, zovrel jej tvár v dlaniach a povedal: “Nedovolím, aby ti na tvoju sladkú tvár padla jediná slza, láska moja.” A potom sa obrátil na svojho hosťa: “Ty nestojíš mojej Maríne ani za malíček, nikdy si nebol a nikdy nebudeš na jej mieste! Nikdy v živote som nikoho nemiloval tak ako ju! Zbohom, Mariana.
