Bolo to Irinino výročie. Oslavovali ho doma, pretože ich druhá dcéra ešte nemala ani rok. Po odchode hostí som sa rozhodla pomôcť, upratala som stôl a umyla riad. Bolo už okolo jedenástej večer, keď som sa vracal domov. “Igor, vezmi Galinu von, je predsa večer. Tak budem pokojnejší,” povedal môj priateľ. Keby len vedela, ako sa to skončí.
S Irinou sme sa priatelili od školy a potom sme spolu chodili na univerzitu. Vždy bola krásna, a tak sa v druhom ročníku štúdia vydala za jedného z našich spolužiakov. Igor bol obyčajný chlap z dediny, ale s neuveriteľne dobrým srdcom. Keď sa Iryne a Igorovi narodila dcéra, vydala som sa aj ja, ale moje manželstvo nedopadlo podľa mojich predstáv.
S Antonom sme spolu žili niečo vyše roka a potom sme sa rozišli. Nikdy sme nemali deti. Často som sa stretával s Irinou.Po rozvode ma podporovala. A keď sa im narodila druhá dcéra, dokonca ma vzali za krstnú mamu. Po tomto momente som sa s ich rodinou ešte viac zblížila. – Je mi ťa veľmi ľúto.
Ani neviem, čo by som robila, keby som bola sama. Ale nechcem na to ani pomyslieť, pretože môj Igor nie je ako všetci ostatní. Miluje ma a nikdy mi neublíži. Raz mala Iryna výročie. Oslavovali doma, pretože ich druhá dcéra, moja krstná dcéra, nemala ešte ani rok. Po odchode hostí som sa rozhodla pomôcť, upratala som stôl a umyla riad.
Bolo už okolo jedenástej večer, keď som sa vracal domov, a to bývam na vedľajšej ulici. “Igor, aj tak vezmi Halynu na noc von. Tak budem pokojnejší. V ten večer sme kráčali po ulici osvetlenej lampášmi. Neviem ako, ale hneď pri vchode do budovy sme si s Ihorom padli do oka.Bolo to ako sen. Nechápem, čo nás vtedy oboch poháňalo.
Odvtedy sa tajne stretávam s Igorom. Všetko bolo také romantické. Dával mi kvety, darčeky, náklonnosť, ktorá mi tak veľmi chýbala. Čoraz menej som chodila ku kamarátke. Vymýšľala som si rôzne príbehy, aby som ju nemusela vidieť. S Igorom som žila ako v raji. Chodil za mnou čoraz častejšie. Jedného dňa za mnou prišla Irina a plakala.
Povedala, že jej Igor sa veľmi zmenil, že v srdci cíti, že si niekoho našiel, a ako s tým bude žiť. Pozrel som sa na ňu a nemal som pre ňu žiadne pochopenie. Verila som, že aj ja mám právo na šťastie, dokonca na šťastie niekoho iného… Ale všetko sa zmenilo v jeden jediný deň. Prišla som domov z práce veľmi rozrušená.
Bolela ma hlava a v tom čase som potrebovala Igorovu podporu viac ako kedykoľvek predtým. Prišiel za mnou, ako sme sa dohodli, ale namiesto toho, aby ma ľutoval, objal ma, len povedal: “To je v poriadku, len mi daj niečo jesť.V ten deň polievka nebola chutná, kotlety boli spálené.
Nahneval sa a povedal, že nie som hospodárka a podobne. Akoby mi z očí spadol závoj. “Čo som to urobila? Aký to všetko malo zmysel? Irina mi dôverovala, dokonca sme sa stali krstnými rodičmi, a ja som sa takto správal. A neviem, ako dlho by to vydržalo, keby nebolo tej situácie s kotletami. Uvedomila som si, že romantika netrvá dlho, začína sa každodenný život: špinavé ponožky, neumytý riad, zle vyžehlená košeľa.
Uvedomila som si, že je to ten najobyčajnejší muž, akých je na svete veľa. Stačí si počkať, kým sa na obzore objaví vaše šťastie. Milé dievčatá, pamätajte si, že skôr než sa zamilujete do iného muža, dobre si premyslite, či to máte urobiť. Verte mi, je ako každý iný. Romantika veľmi rýchlo pominie a zostane šedá každodennosť.
