Boli mladí a bezstarostní. Kosťa mal 25 a Oľga 20 rokov. Celý život majú pred sebou! V ten letný deň si Kosťa vzal otcovo auto a obaja sa vybrali k jazeru. Deň sa práve začínal a slnko už bolo horúce. Mladí ľudia v očakávaní, že si budú užívať čas osamote, žartovali a šantili.
Cesta im letela v ústrety a bolo to šťastie! Kosťa sa pozrel na Oľgu – vietor jej rozfúkal vlasy, mala zavreté oči a na tvári sa jej zračil pokoj. “Požiadam ju o ruku,” pomyslel si, “hneď teraz. A jej rodičia ju majú radi. Je inteligentná a krásna. Dokonca aj jeho priatelia žiarlia…
…Celý čas, pokiaľ mu to lekári dovolili, bol s Oljou. Čas prestal existovať. Doma povedal rodičom, že sa oženil s Oljou. Jeho matka začala plakať a otec s bratom to jednohlasne odmietli. Povedali: “Prečo by to mal robiť, veď si zničí život. Našiel by si mladú a zdravú ženu, ale s týmto dievčaťom by mu život nevyšiel, ľutoval by to.
Konstantin neveril vlastným očiam a ušiam. Ešte nedávno si Oľgu vážili a nazývali ju takmer dcérou. A teraz sa jej v okamihu vzdali. Zbalil si veci a odišiel k svojej matke Oľhe.Žena ho mlčky pustila do domu. Konstantin sa matke neospravedlnil, len povedal:
“Milujem ju a budem s ňou do konca života. Nikdy to nebudem ľutovať a ona bude najšťastnejšia na svete. Urobím pre ňu všetko. Nikoho iného nepotrebujem. Nina Matvejevna ticho plakala. Takto sa všetci traja uzdravili. Časom sa Oľga opäť naučila robiť bežné veci. Manžel jej so všetkým pomáhal.
Tak sa takmer okamžite po prepustení z nemocnice vzali. Oľga si zavesila snubný prsteň na šnúrku okolo krku. …V reštaurácii hrala hlasná hudba. Podnik oslavoval 30. výročie svadby. Boli to Kosťa a Oľga. Starí, šedivejúci, ale šťastní. Pri stole sedelo ich päť detí a sedem vnúčat…
