Eva už dlho nebola v dedine. Už desať rokov býva v regionálnom centre a na svoj bývalý život radšej nemyslí. Jej pamäť sa tvrdohlavo snaží vymazať všetky udalosti, aby si nemusela pripomínať všetko, čo prežila. Teraz sa však Evin najlepší priateľ žení a pozval ju na svadbu. Nechcela počuť o kamarátkinom odmietnutí.
Musela teda súhlasiť. Teraz je Eva sebavedomá žena, ktorá urobila úspešnú kariéru. Vo svojom srdci je však stále tým istým dievčaťom, ktoré navždy uzavrelo svoju dušu pred láskou. Taras bol jej prvou láskou. Bol od nej o šesť rokov starší. Všetky dievčatá v dedine boli do Tarasa zamilované, ale on si vybral Evu.
Matka bola spočiatku proti tomuto vzťahu a radila dcére, aby sa do neho neponáhľala. Ale láska je slepá. Všetko bolo pripravené na svadbu: šaty boli kúpené, sála rezervovaná a hostia pozvaní. Už o týždeň sa stane manželkou svojho milovaného Tarasa a porodí mu deti. Ako o tom sníva! “Ty, Eva, sa budeš vydávať a Halyna čaká od tvojho Tarasa dieťa.”
Slová jej susedky, tety Ljuby, zazneli ako blesk z jasného neba. “Môžeš jej dôverovať, ona vie v dedine všetko.” “Čo Galina? Dieťa? Teta Ľuba si asi niečo pomýlila,” Eva sa strácala v domnienkach. Nemuseli však dlho čakať, do ich domu prišla samotná Galina. Všetko sa potvrdilo – čakala dieťa. Všetko, čo Taras mohol povedať, bolo krátke:
“Prvá myšlienka, ktorá Eve prebehla hlavou, bola, že už nemá pre čo žiť. Zasiahla jej matka a poradila jej, aby opustila dedinu s tým, že si všetko vyrieši sama. Dohodla sa so svojimi príbuznými v meste, ktorí ju prijali a našli jej prácu. A tak uplynulo desať dlhých rokov. Taras sa oženil s Halynou a Eva už nechcela o svojom milom nič počuť.
Negatívna skúsenosť s Tarasom jej však zabránila nadviazať vzťah s inými mužmi. Všetci Evu považovali za trochu čudnú, dokonca samotársku.Eve nikto nepovedal, že na svadbu je pozvaný aj Taras, inak by nikdy nesúhlasila, že príde, aj kvôli svojej najlepšej kamarátke. “Bože, vôbec sa nezmenil, stále je najlepší,” pomyslela si Eva.
Keď sa stretli, ukázalo sa, že city spred desiatich rokov nezmizli. Chcela opäť utiecť, ale tentoraz sa rozhodla, že je dosť silná na to, aby všetko vydržala až do konca. “Prečo, Eva,” obrátila sa teta Ľuba na dievča, “tvoj Taras na teba nezabudol. A osud, ako vidíš, mu ťa dal.” – Čo sa stalo?
– Niekoľko mesiacov po tvojom odchode sa ukázalo, že dieťa nie je Tarasovo. Galina klamala. A potom ho opustila a utiekla. Takže on sám vychováva cudzie dieťa. Taras sa rozhodol osloviť Evu až na konci svadby: “Viem, že si ani nezaslúžim, aby si ma oslovila. Eva, ak môžeš, odpusť mi. Aspoň si zatancujme. Tanec roztočil milencov, zem sa im vznášala pod nohami a oni si na všetko spomenuli. Ráno ju Eva šokovala správou: “Mami, zostávam v dedine.”
“Bála som sa toho, dcéra, preto som ti o Tarasovom ťažkom osude nič nepovedala. Neopustil cudzie dieťa. Vychoval ho lepšie ako jeho vlastný otec. O rok neskôr už boli štyria. Eva porodila Tarasovi ďalšieho syna. V dedine sa zvykne hovoriť: “Osudu neujdeš”. Eva si nikdy neobliekla svadobné šaty, ale hoci o mnoho rokov neskôr, stala sa šťastnou.
