Alya cestovala vlakom. V jej duši búšili emócie. Pila horúci čaj, takmer vriacu vodu, a necítila žiadnu bolesť. Pretože ju tak veľmi bolela duša… Včera sa vracala domov a snívalo sa jej, že prekvapí otca. Veď on sám prežíva po manželkinej smrti ťažké chvíle. Mama bola ešte veľmi mladá, nikto si nemyslel, že ich opustí tak skoro. Ráno sa podľa otca smiala a varila raňajky, popoludní jej zrazu prišlo zle, sanitka prišla neskoro. Alka nemohla uveriť, že ich veľký dom je prázdny.
A že jej už nikto nezavolá, ani sa nepýta, či je teplo oblečená. Dom voňal po jej matke a všade boli jej veci: kefa na vlasy, kniha so záložkou, obľúbená kanvica, v ktorej jej mama varila čaj. Po pohrebe Alka s ťažkým srdcom odišla od otca, nemohla s ním zostať dlhšie kvôli práci. Každý deň mu však volala a pýtala sa na jeho záležitosti a pohodu. Otec jej podrobne rozprával o svojom dni a upokojoval ju. A Alka si našťastie nemohla nájsť čas, aby ho navštívila.
V jej nabitom programe sa zrazu objavili tri voľné dni. Okamžite som si zbalila veci a nastúpila do vlaku. … Prekročila som prah a zarazila ma čistota domu. Zdalo sa, že jej matka je tu, neďaleko, a vybehne jej v ústrety. Ale v dome nikto nebol.Alka sa zrazu obzrela okolo seba a na vešiaku zbadala kabát niekoho iného. Vedľa neho ležalo niekoľko párov dámskych topánok. Alka zalapala po dychu – mal jej otec ženu?
Začala sa obzerať po izbách a všade, kam sa pozrela, videla stopy prítomnosti nového obyvateľa. V kúpeľni sa Alke zatajil dych – na poličke ležala dámska kozmetická taštička. Bola originálna, ručne vyrobená a mohla patriť len jednej osobe – jej tete Oksane. Točil sa Alke svet pred očami? Čo je to? Akými slovami sa to dá opísať? Prišla teta z druhého konca krajiny, kde žila, keď bola mladšia, a po smrti svojej sestry sa rozhodla zviesť otca?
Príbuzný pristihol Alku v kuchyni. Teta zalapala po dychu a pustila tašky s jedlom. Nastalo ticho. Po niekoľkých sekundách sa moja neter nesmelo začala ospravedlňovať: “Prepáčte, nemali sme s otcom čas vás varovať. “Môj otec a ja”? Keď to počula, v Alkinej duši sa niečo zlomilo. Vypadli z nej slová – bolestivé, špinavé, urážlivé, a jej teta tam stála nešťastná a skleslá ako dospievajúca školáčka, ani sa nepokúšala brániť.
Keď slová došli, Alka sa začala dusiť slzami. Ešte pred pol rokom jej mama, veselá a bezstarostná, piekla v tejto kuchyni vanilkové koláčiky a teraz jej vlastná sestra vytvorila toto. “Alya, neplač,” teta sa dotkla jej ramena, “musím ti niečo povedať.Samozrejme, nemám pre tvoju matku ospravedlnenie, ale…”
Pred takmer tridsiatimi rokmi sa krásna študentka Oksana vracala z knižnice a zastihol ju dážď. Bola premočená až na kožu, ale nemala autobus. Na zastávke k nej pristúpil chlapík a vyzval ju, aby sa schovala pod jeho dáždnik. Začali sa rozprávať. Bol priateľský, otvorený, spoločenský a Oksana, pre ktorú bolo prekvapivo ťažké vychádzať s novými ľuďmi, mala pocit, že stretla starého priateľa.
Keď sa dážď postupne rozplynul, dievča a jej nový priateľ sa rozhodli prechádzať. S Jurom sa cítila ľahko a príjemne. Smiala sa na jeho vtipoch. A potom sa opäť spustil dážď. Ľudia, autá, stromy okamžite zmizli za prúdmi nebeskej vody. A potom Yura zrazu pobozkal Oksanu. Dlho a zúrivo sa bozkávali. Chlap sa priznal, že hneď ako ju uvidel, vedel, že je to jeho osud. A odteraz, sľúbil, budú vždy spolu. Oksane sa rozbúchalo srdce od šťastia.
Zároveň si bola istá, že toto je ten pravý. Dievča si chcelo priznať svoje pocity, ale zarazilo ju to – Jura spomínal istú nevestu. Ukázalo sa, že so svojou priateľkou chodí už rok a pol a nedávno začali plánovať svadbu. “To je tak dobre, láska moja, že som ťa stretol, lebo teraz už viem, čo je to pravá láska,” zašepkal Oksane do ucha.Zajtra sa rozídem so svojou priateľkou a budeme stále spolu. Budeš mojou ženou, však, Oksana, moja cudzinka bez dáždnika?
“Čo má robiť? Čo má robiť? Priznať, že sa zamilovala len pri pohľade do jeho očí? A ako prežije odlúčenie tá, ktorá si myslí, že je jej budúci manžel? Kto si možno už vyberá svadobné šaty. Alebo sú si Oksana a Jurko úplne cudzí a za všetko môže tento lejak? A ako je možné budovať šťastie na cudzích slzách? Priprav sa na svadbu,” vrhla na chlapca chladný pohľad. “Všetko sme si to predstavovali. Vymažeme toto čudné stretnutie z našich spomienok a zajtra budeme pokračovať v normálnom živote.
Yura sa pokúšal argumentovať, ale Oksana ho už nepočula. Až vtedy si uvedomila, že v ten zlý deň stretla a tak ľahko pustila muža, ktorého milovala celým srdcom. A teraz už na tohto muža nikdy nebude môcť zabudnúť. Celý život snívala aj o bozkoch s chuťou dažďa. Bolo ťažké nájsť Jurka – Oksana sa nepýtala na jeho meno ani adresu. Musela sa teda so všetkým zmieriť.
Dievča sa sotva spamätalo z daždivého dňa, keď jej staršia sestra oznámila, že sa vydáva a chce rodine predstaviť svojho vyvoleného. Celá rodina sa pripravovala na slávnostnú večeru. Napokon sa v byte ozval zvonček. Keď Oksana uvidela Jurka na chodbe, zasiahol ju blesk.Chlapcov pohľad prenikol Oksanu až do hĺbky duše a ona len skryla oči.
Neskôr ju ten chlap stretol na ulici a povedal jej, že Oksana zničila jej aj jeho život. Presvedčil ju však, že ešte nie je neskoro všetko napraviť. Dievča však nemohlo dopustiť, aby sa jej rodine stala takáto tragédia. Prinútila Jurija sľúbiť, že nech to bude akokoľvek ťažké, nikto sa o ich daždivom stretnutí nedozvie. Kvôli šťastiu Oksaninej sestry a rodičov. A tak sa dlho na rodinných oslavách tvárili ako dôležití príbuzní, hoci obaja mali v srdci vášnivé city.
Alka vedela, čo sa stalo potom, aj bez tetinho rozprávania. Hneď ako skončila vysokú školu, teta Oksana sa odsťahovala ďaleko od domova. Snažila sa zabudnúť, netrhala sa a neutekala. Snažila sa vybudovať si osobný život, ale obe manželstvá stroskotali. Svoje rodné mesto navštevovala len niekoľkokrát do roka.
Svojej neteri nosila hračky a sladkosti.A potom… moja sestra náhle zomrela. “Stalo sa to nečakane,” tetine ruky sa mierne zachveli, “spomínaš si, že som si na Halynu nemohla prísť spomenúť pri štyridsiatom výročí. Prišla som až o dva mesiace neskôr. Myslel som, že pôjdem k hrobu a pomodlím sa za jej svetlú dušu.
V ten deň pršalo, obloha bola čierna. Zrazu som na nástupišti uvidel osamelú postavu – tvojho otca s dáždnikom… Pred očami mi prebehlo dlhých tridsať rokov, moja bezstarostná mladosť… Aleška, chápem, aké je to pre teba ťažké. Ale odpusť mi, ak môžeš.” Alka už nemala silu ďalej počúvať.
Predstavila si matkinu tvár a vedľa nej otca a tetu Oksanu, ktorí sa zo všetkých síl snažili správať k sebe ľahostajne. Vedela jej matka o ich láske a pretrvávajúcich klamstvách? Odpustila im to tajomstvo vo svetle? Alka si je istá, že im nebude môcť odpustiť…
