Sprievodca odmietol uvoľniť starenke miesto a ona za to tvrdo zaplatila. Bolo to takto. Na stanici sme nastúpili do vozňa takmer pred odchodom. V kupé oproti mne sedela stará pani. Sedela skromne pri okne s rukami v kolenách. Bezpochyby neškodné stvorenie.
Niekoľko malých kabeliek úhľadne ležiacich pod sedadlom nikomu neprekážalo. Sprievodca prišiel skontrolovať lístky. Staršia pani, keď ukázala svoj lístok, zrazu požiadala ženu, aby jej pomohla ustlať, pretože jej bolo ťažko, triasli sa jej ruky.
Vyzeralo to ako neškodná prosba. Ale čo sa stalo potom! Akoby niečo našlo proti dirigentovi, nejaká skrytá nevôľa vyšla na povrch. “Som váš sluha alebo čo? А? Možno sa chcete nechať kŕmiť? Trasú sa mi ruky – mal by si byť doma, nie cestovať vlakom!”
Moja stará mama sa len potichu snažila argumentovať, že sprievodcovia majú pomáhať cestujúcim, ktorí si sami nevedia poradiť. Ale moja teta pokračovala: “Hneď ťa vysadím, ak sa tu budeš oháňať vodičským preukazom. Vieš, aký mám plat? Nie som ti nič dlžný.”
A v tom istom duchu. Potichu som zapol diktafón na svojom telefóne a zastal som sa svojej babičky. Ani cestujúci vedľa mňa sa neunúvali. Rýchlo sme ženu posadili späť na sedadlo, babičke som pomohla všetko zakryť a zavolala som na tiesňovú linku.
Situácia sa vyriešila rýchlo: svedkov bolo dosť a rozhovor bol nahraný. Ako som sa neskôr dozvedel, sprievodca bol prepustený. A to z dobrého dôvodu! Za svoje správanie zaplatila svojou prácou.
