Svitlana otehotnela v 11. triede so svojím spolužiakom – vtedy si bola istá, že je to jej životná láska. Viktor však, keď sa dozvedel o tehotenstve, dieťa opustil a rozniesol o dievčati klebety po celej dedine. Svitlana a jej rodičia boli plní hanby – neplnoleté dievča s dieťaťom, čo by ľudia povedali?
Dievča však malo šťastie, že ju rodičia podporovali a pomáhali jej aj dieťaťu. A tak sa o dva roky neskôr rozhodla ísť na univerzitu – nechala dcéru u rodičov a odišla do mesta.
Nastúpila na ekonomickú fakultu a zároveň si Svitlana našla brigádu ako čašníčka v jednej z mestských reštaurácií, aby pomohla rodičom s peniazmi.Tam stretla Oresta – mladého, pekného a nie chudobného. Muž sa do dievčaťa okamžite zamiloval a bol ochotný urobiť pre ňu čokoľvek.
Romantické stretnutia, sladké bozky – a Svitlana sa k Orestovi nasťahovala. A od tej chvíle začali plánovať svadbu. Dievča mu, samozrejme, hneď povedalo o svojej dcére – Orest povedal, že to nie je žiadny problém. Dokonca jej dal peniaze, aby jej kúpil oblečenie a hračky.
A časom Svitlana začala otvárať tému, že by sa k nim dcéra mohla presťahovať. Predstavte si jej prekvapenie, keď sa to jej manželovi nepáčilo. Rozhodne povedal, že chápe, že dcéru miluje, ale nech naďalej žije na dedine. Načo teraz potrebujú deti? A vôbec, dieťa je zvyknuté na svojich starých rodičov a nemá tu miesto.
Svitlana bola šokovaná a nevedela, čo má povedať – Oresta milovala. Ale posledné manželove slová jej pomohli urobiť správny krok: “Musíš pochopiť, že nie som pripravená vychovávať cudzie dieťa.
Tak sa rozhodni – ja alebo Inna. Myslím, že sa rozhodneš správne a budeme žiť ako doteraz,” povedal sebavedomo. Dievča nič nepovedalo. Ale na druhý deň, keď sa Orest vrátil domov, Svitlana ani jej veci tam neboli, ale bol tam odkaz: “Vždy si vyberiem svoje dieťa.”
