Kamarátka a kolegyňa z práce sa nedávno podelila o svoje dojmy z dovolenky. “Počúvaj, dovolenka bola samozrejme skvelá, ale to najpôsobivejšie ma čakalo doma.” Bola taká zaujatá, že sme všetci chceli počuť zvyšok príbehu. Každopádne som prišla domov a rozhodla som sa, že by bolo dobré upratať byt.
Najskôr som sa rozhodol vyniesť odpadky. Nemala som čas sa prezliecť, tak som vyšla do vchodu v elegantných šatách. Zrazu ma niekto zozadu chytil za ruku. Otočil som sa a bol to môj sused z druhej strany ulice. Bol v budove nový, takže som ho ešte nemal možnosť poriadne spoznať.
Rozhovor začal tým najneočakávanejším spôsobom. – “Marina, prepáč, že ti to hovorím do očí, ale vezmi si ma. -Čo tým myslíš? O čom to hovoríš? -Ospravedlňujem sa, ale potrebujem, aby si niečo urobila: bola 15 minút mojou manželkou. -Ano, čo sa deje? Vypľuj to. -Krátko.
Bývam v tomto byte s dievčaťom, ale nedávno som zistil, že ma podvádza. Povedal som jej, aby vypadla z môjho bytu, ale ona ma nechce počúvať. Dostaneme ju ľsťou. Vždy som bol od prírody dobrodruh a pre istotu som so sebou zobral aj susedove deti.Boli to sestry vo veku 8 a 11 rokov.
Presvedčili deti, aby v určenom čase vbehli do jeho bytu a kričali: “Ocko, sme doma”. Potom prišiel rad na mňa: vošiel som do bytu a na pohovke sedelo to isté dievča. Začal som na ňu kričať, že volám políciu. Samozrejme, že sa nemohla zapojiť do toho, čo sa dialo okolo nej.
Rýchlo vstala z pohovky, ospravedlnila sa, hodila kľúče na stôl a začervenala sa. A to bolo všetko. Odišla vyniesť odpadky a vrátila sa ako vydatá žena s dvoma školáčkami.” Niekoľko minút sme sa smiali, ale potom nás kamarátka dorazila správou, že už týždeň žije s tou susedkou odnaproti.
